Televízne spravodajstvo

Témy, z ktorých sa skladá spravodajstvo, nastoľujú spravodajské organizácie. Médiá vyhľadávajú a preferujú určité témy a vracajú sa k nim. Určite ste si všimli, že v televízii sa témy často opakujú. Príjemcovia  sú presvedčení, že to, čo je na začiatku spravodajstva, je dôležité. Tak dochádza k zoraďovaniu správ od „najdôležitejších“ po tie „menej podstatné.

Každý deň môžeme v správach, či už na Markíze, TV JOJ, RTVS, vidieť zobrazovanie násilia, médiá nás informujú, o každej jednej nepriaznivej udalosti, ktorá sa počas dňa stala. Niekedy tú istú informáciu vidíme v správach aj každý deň, týždeň, mesiac… Aj Vám sa zdá, že to je príliš často? Áno, v skutočnosti je. Pri pohľadoch na násilie, ktoré sa každý deň deje nám naskakuje husia koža. Prečo spravodajstvo vyhľadáva negatívne témy? Prečo sa na to ešte vôbec pozeráme?

Spravodajstvo inklinuje k vyhľadávaniu tém, ktoré sú jasné a jednoznačné. Je z nich zrejmé kto je obeť, kto je hrdina, komu čo prospeje a komu čo ublíži. V každej dobe a každej spoločnosti existuje povedomie o tom, čo sa dá chápať ako zlé, nežiaduce, nešťastné alebo poľutovaniahodné. Toto povedomie o tom, čo je negatívne médiá bohato využívajú. A sme to práve my, príjemcovia, kvôli, ktorým médiá takéto správy vysielajú. Plnia tak očakávania publika. V slovenskom spravodajstve si môžeme všimnúť snahu opierať sa o zdieľanú predstavu, že silnejší býva zlý na slabšieho, že získať väčší majetok poctivou prácou je krajne neodbytné a pod.

Pre médium je dôležité, aby príjemcovia vnímali spravodajstvo ako dôveryhodné. Vytváranie dojmu dôveryhodnosti je pre médium dôležité, pretože mu dáva istý druh moci. Televízne spravodajstvo sa snaží vzbudiť dojem dôveryhodnosti tým, že prezentuje správy rôznymi autentickými výrazovými prostriedkami. Zdôrazňuje tak realistickosť spravodajstva. Opierajú sa tak o klišé, že to, čo vidíme, musí byť pravda.

Výber správ v sebe obsahuje isté posolstvo, určitý názor na svet. Správy nám naznačujú, že konanie tých, ktorí sú pri moci, je dôležitejšie ako konanie tých, ktorí mocou nedisponujú. Médiá tak fakticky upevňujú moc mocných a bezmocnosť bezmocných. Musíme si však uvedomiť, že mediálna realita je iba odrazom reálneho sveta. Mediálny odraz sveta môže byť skreslený alebo deformovaný, prípadne zámerne upravovaný.

Tvorba spravodajstva na komerčných staniciach sa miestami líši od spravodajstva vo verejnoprávnej televízii.

Spravodajské relácie na TV Markíza a TV JOJ sa tvoria klasickým komerčným spôsobom, ktorý sa vyznačuje priestorovosťou štúdií, prezentáciou správ ako tímovej práce, používaním žartovných dialógov a simulovanej spontánnosti, doplnenej „žmurkaním na divákov“. Spravodajstvo v komerčných televíziách sa vyznačuje zrýchleným tempom, rozhovory sa skracujú, správam sa pridáva emocionálny náboj, kamera znásobuje účinky zväčšovaním detailov, prvoradé sú násilné trestné činy a senzácie.

            Štruktúru spravodajskej relácie na RTVS tvorí prehľad hlavných udalostí dňa zo sveta a z domova. Pozitívom je nové spravodajské štúdio, ktoré sa kvalitou približuje ku komerčným štúdiám. Avšak fádna sivá farba, môže byť pre diváka nudná. Moderátori pôsobia profesionálne, na rozdiel od moderátorov komerčných televízií je gestikulácia nevýraznejšia. Moderátori sa dívajú priamo do kamery, dialógy nie sú také spontánne ako v komerčných televíziách. Pozitívom pre nepočujúcich je fakt, že v pravom dolnom rohu sa správy prezentujú posunkovou rečou.

            Výber typu spravodajstva záleží v neposlednom rade od toho, z akej sociálnej skupiny prijímateľ pochádza. Každá sociálna skupina má svoje hodnoty, normy postoje a ciele. Spravodajstvo na verejnoprávnych kanáloch si zväčša vyberajú ľudia s vyšším vzdelaním, ľudia, ktorí si nepotrpia na citovosť a preafektovanosť moderátorov či redaktorov. Taktiež prijímatelia, ktorí chcú nadobúdať vecné informácie. Zaujímajú ich predovšetkým fakty, nie vyumelkované spravodajstvo.

            Komerčné spravodajstvo si vyberajú príjemcovia s nižších spoločenských vrstiev, ľudia, ktorých zaujíma skôr pekná tvár na obrazovke a očakávajú od moderátora štipku hereckého výkonu. Podľa môjho názoru, si sledovanie spravodajstva z komerčných televízií vyberajú ľudia, ktorí sú ľahko ovplyvniteľní a uveria každej jednej informácii, i keď naoko vidno, že nie je úplne pravdivá.

            Kameňom úrazu, hlavne pri komerčných televíziách, je jazyková kultúra prejavu moderátora. Mnohokrát počuť nespisovné výrazy alebo nesprávnu výslovnosť. Komerčné televízie si zakladajú skôr na vzhľade moderátora ako na kritériách rečových prejavov. Priemer jazykových schopností redaktorov a moderátorov je mnohokrát nízky, ba až podpriemerný. Moderátor reprezentuje stav bežného rečového prejavu, ktorý môže byť uspokojujúci pre potreby súkromného osobného styku, no nespĺňa kritériá, ktoré sa dnes spontánne a všeobecne kladú na verejné prejavy. Postoj televíznych pracovníkov sa zakladá na podceňovaní jazykovej úrovne publika. Kvalitný rečový prejav je v komerčných televíziách skôr výnimkou ako pravidlom. Niektorí moderátori a redaktori rozprávajú veľmi rýchlo, iní zas nezáživne a pomaly.

            RTVS je na tom, čo sa jazykovej kultúry týka značne lepšie ako komerčné televízie. Štandardom moderátorov je optimálne tempo reči, správna výslovnosť, používanie výlučne spisovných slov. Verbálne prejavy moderátorov RTVS sú ortofonicky, štylisticky a lexikálne primerané. Výskyt chýb pri jazykovom prejave tu je výnimkou. Už na prvý pohľad je zrejmé, že moderátori verejnoprávnej televízie sa osobitne pripravujú na moderovanie aj za pomoci jazykových pedagógov. Korektné vyjadrovanie publikum prijíma ako veľké plus.

            Každá televízia má svoje svetlé i tmavé stránky, týka sa to samozrejme aj spravodajstva. Nechcem žiadnu z televízií súdiť, diváci si svoj názor utvárajú sami. Každý recipient si nakoniec vyberie to, čo ho najviac zaujíma. Či už je to citovosť, pravdivosť alebo sofistikovanosť. Ako sa hovorí sto ľudí, sto chutí.